8+1 otázok, ktoré si treba položiť na štarte každého projektu

7 min readNov 10, 2020

V Nanooq IT vytvárame produkty, ktoré sú tu pre užívateľov a zároveň s klientami budujeme na trhu silný brand, ktorý je následne možné ďalej rozvíjať a inovovať.

Preto je potrebné, si na štarte každého nového/alebo rozvoju existujúceho projektu položiť základné otázky, ktoré spolu prechádzame na úvodnom workshope.

Výstupom workshopu je jasná predstava o našom digitálnom aj offline brande, ktorý nás a našu značku reprezentuje.

1. Hlavný cieľ projektu

Určiť si hlavný cieľ projektu patrí medzi kľúčové požiadavky, ktoré by si mala každá firma alebo zakladateľ položiť. Je potrebné vydefinovať si:

krátkodobý cieľ (do 6 mesiacov, do 1 roku)
dlhodobý (high level) cieľ (do 2 rokov, do 5 rokov)

Náš cieľ by mal spĺňať nasledovné kritériá:

Cieľ podložený merateľnými metrikami, ktoré je možné vyhodnocovať a validovať (napríklad výška dosiahnutého obratu, počet nových zákazníkov, počet nových obchodných partnerov, vznik nového oddelenia, zníženie nákladov na dopravu o 30%,…).
Cieľ zohľadňuje náklady spojené s jeho dosiahnutím. Na základe toho by sme si mali už v prvom kroku premyslieť, či je dobré sa do projektu pustiť a či naozaj prinesie a splní očakávania, ktoré si dávame.

Je dobré stanoviť si viacero cieľov (ideálne na seba nadväzujúcich) a zamerať sa vždy na plnenie jedného/kľúčového bodu.

2. Kto je môj cieľový zákazník

Keď už máme vydefinovaný hlavný cieľ, môžeme sa zamerať na hľadanie cieľového zákazníka.

Cieľový zákazník je ten, ktorému našu službu ponúkame a predpokladáme, že by ho mohla zaujať a mohol by sa k nej opakovane vracať.

Náš cieľový zákazník, by mal spĺňať nasledujúce kritériá:

Vyhnúť sa možnostiam ako “každý, kto má záujem”. Na každého sa zle cieli reklama, marketing, web, farby a ostatné ukazovatele.
Pozerať sa na zákazníka analyticky, no zároveň empaticky. Mnoho-krát rozhodujú o použití danej služby práve emócie s ňou spojené.
Nepredpokladať, čo by sme robili MY. Je jasné, že my by sme našu službu používali, no nemusí to znamenať, že to, čo chceme my, chcú aj naši zákazníci.
Vyšpecifikovať zákazníka, čo najužšie, ako je to možné (napríklad, ak predávam orientálne produkty — môžem hľadať ženy, ktoré sa zaujímajú o interiérový dizajn, kaderníčky/ženy, ktoré pracujú s Henou, ženy, ktoré varia nešpecifické recepty, ženy, ktoré sa zaujímajú o zdravú výživu a stravovanie, ženy, ktoré spadajú pod rôzne menšinové skupiny pochádzajúce práve z orientálnych alebo iných púštnych oblastí, majiteľov/kuchárov reštaurácií, ktorým môžeme naše produkty ponúknuť, majiteľov kaviarní, ktorých môžeme zásobovať,…).

3. Kto je môj platiaci zákazník

Keď nášho cieľového zákazníka máme, položíme si otázku, či tento zákazník, bude ochotný za našu službu platiť.

Na zákazníkov môžeme nazerať dvoma spôsobmi:

nenakupujúci zákazníci, ktorí vytvárajú dobré referencie, zdieľajú články, odporúčajú naše produkty a nepriamo podporujú našu značku (niekedy aj negatívne),
nakupujúci zákazníci, ktorí priamo vytvárajú zisky z produktu.

Na základe tejto klasifikácie je potrebné položiť a odpovedať si, na nasledujúce otázky:

za aké funkcie zaplatí a prečo (obecne si klásť otázku prečo, pri definovaní každej funkcionality),
vieme motivovať zákazníka k ďalším opakovaným nákupom/použitiu produktu,
vieme mu poskytnúť dodatočnú starostlivosť,
má nami vybraná služba/produkt pre zákazníka pridanú hodnotu v cene, akú sme si stanovili,
aké sú ekonomické možnosti nami vydefinovanej cieľovej skupiny (iné ceny je možné nastaviť pre dôchodcov, študentov, mamičky na materskej, majiteľov kaviarní,…).

Ak sa jedná o doplnkovú “PR” alebo neziskovú akciu/apku/projekt, taktiež je potrebné si stanoviť, aký je cieľ a ziskovosť takéhoto projektu alebo kto ho zaplatí.

4. Kde môjho platiacieho zákazníka nájdem

Platiaceho zákazníka máme, no kde ho hľadať?

Otázky, ktoré si kladieme:

Kde hľadať nášho platiaceho zákazníka? (môžeme chodiť offline po podnikoch, využiť zoznam firiem, osloviť známych, cez spolky, facebookové skupiny,…)
Pohybuje sa vôbec v online svete, či je skôr dostupný offline? (zvážiť offline bannery, noviny do schránky vs. odkazy na iných weboch, zdieľanie v článkoch,…)
Chodí na sociálne siete? (mám sa zamerať na reklamu cez FB, IG,…)
Googli? (mám sa zamerať na SEO a reklamu v Googli,…)
Číta správy a novinky? (mám sa zamerať na reklamu cez Sklik, Seznam,…)
Je celé dni na mobile? (mám mu poskytnúť zábavnú mobilnú aplikáciu, namiesto webu,…)

Od týchto odpovedí závisí celá naša budúca stratégia aj následná forma realizácie, ktorej sa budeme venovať v bode 5.

5. Forma realizácie

Forma realizácie projektu a jeho sprístupnenie používateľovi je pomerne dôležité a odvíja sa od našej cieľovej skupiny.

Na čo sa pri výbere zamerať:

Facebook alebo Instagram stránka/účet — mnoho krát, najmä pre mini začínajúce rodinné podniky, je viac než postačujúce spraviť peknú stránku na Facebooku, kde si vybudujú svoju komunitu a vedia priamo predávať produkty. Plne si vystačia komunikáciou cez Messenger a až keď sa ich biznis rozbehne viac, môžu premigrovať na eshop.
Eshop na mieru alebo hotové riešenie — ak Váš novovznikajúci projekt nemá žiadne špecifiká, zvolila by som dostupné eshopové riešenie. Ak však viete už na štarte, že váš projekt bude špecifický, unikátny, bude obsahovať špeciálne iné procesy, je lepšie si zvoliť vývoj na mieru.
Responzívny web alebo mobilná aplikácia — mobilné aplikácie sa stále pomerne preceňujú a využívajú sa na use-casy, kde vôbec nie sú vhodné. Mnohokrát je dobre urobený a optimalizovaný responzívny web oveľa prínosnejší s väčším počtom užívateľov, ktorých neodradí vstupná inštalácia aplikácie.
Hybridná alebo natívna mobilná aplikácia — je potrebné si dobre premyslieť, či naša aplikácia bude niečím špecifická, bude pracovať s telefónom používateľa a vyžadovať od neho rôzne povolenia, kedy je lepšie zvoliť natívny vývoj. Ak sa jedná o menšiu, skôr statickú aplikáciu alebo aplikáciu predstavujúcu doplnkovú službu k webu alebo aplikácia slúžiacia na jednorázové udalosti, postačí hybridná aplikácia vyvíjaná 1x pre všetky platformy.
Offline služba/produkt — je možné, že zistíme, že naša cieľová skupina online nie je a predávame primárne offline. Online sieť využívame iba ako doplnkový nástroj pre podporu marketingu a reklamy a možné získanie nových zákazníkov.

Potom si určíme:

ako budeme so zákazníkom komunikovať,
cez akú platformu /platformy — web, apka, eshop, sociálne siete.

Na základe toho vytvoríme jeden ucelený brand, ktorý spolu ako celok spolupracuje a vytvára našu digitálnu identitu.

Treba byť konzistenstný a zároveň neduplikujúci sa.

Keď už máme obsah na webe, nie je nutné ho duplikovať do mobilnej aplikácie.
Keď už máme obsah na IG, na FB vytvorme iný.
Píšme blogy, na ktoré naviažeme súťaže/kvízy a nebudeme ich iba 1:1 zdielať na všetky sociálne siete.

6. Kto je moja konkurencia

Ďaľší, no veľmi dôležitý bod je konkurencia. Pravdepodobne sa stane málo krát, že prídeme v dnešnej dobe na trh s niečím, čo nemá ešte nikto.

Treba si detailne zanalyzovať a zistiť:

kto je moja konkurencia,
jej postavenie na trhu,
inšpirovať sa ich nápadmi a ešte ich vytuningovať,
kto je ich cieľová skupina,
aké je alebo bude moje postavenie v rámci tejto konkurencie,
je konkurencia vysoká,
je trh službou/produktom presýtený.

Podľa týchto odpovedí by sme mali:

prehodnotiť funkcie aplikácie/produktu,
zamerať sa na dizajn,
zamerať sa na obecný prínos,

Ak je na trhu ešte miesto:

prečo s tým ešte nikto neprišiel,
nebol o produkt záujem,
nenašla sa cieľová skupina, ktorá by za to platila,
prečo ostatní predo mnou skrachovali.

7. Čím sa líšim od konkurencie

Ak vieme, že konkurencia na trhu je a chceme aby náš projekt neskončil ako jeden z milióna alebo nechceme vraziť my, milióny do reklám a marketingu, mali by sme si premyslieť, čím je možné sa od konkurencie odlíšiť.

Väčšinou sú to drobnosti:

ako lepšie spracované UI/UX, ktoré neodradí užívateľa v prvom kroku,
lepšia podpora a support,
real-time komunikácia so zákazníkom,
nápaditosť a vtipnosť,
dodatočná služba, ktorá má hodnotu a konkurencia ju neponúka,
služba, ktorú konkurencia ponúka a ešte o kúsok viac ju vyladiť (napríklad také custom filtrovanie produktov na Alze, presne podľa atribútov, ktoré vyhľadáva užívateľ. Je to síce ručná práca pridať ich, no hlavne vďaka tomu užívatelia nákupy na Alze obľubujú).

8. Plánovaný rozvoj a údržba projektu

Taktiež si treba uvedomiť, že projekt nikdy (alebo skôr) nemal by, končiť nasadením webu online alebo nahratím aplikácie do storu.

Práve v tejto chvíli začína najviac práce.

Potrebujeme produkt neustále rozvíjať.
Je potrebné si spraviť plán rozvoja funkcií do budúcnosti.
Zvážiť budgetové možnosti, ktoré bude rozvoj a správa projektu obnášať (ročné náklady na hosting, náklady na server, náklady na AppStore/Google Play, na update systému, podporu nových prehliadačov, podpora spätnej kompatibility,…).
Niekto sa o zákazníkov stará (potrebujeme držať krok s dobou, prinášať im obsah na nových sociálnych sieťach, prispôsobovať sa zmenám v dizajne, novým technológiám, integrovať sa na hlasových asistentov a zároveň sa snažiť byť o krok vpred pred konkurenciou).

9. Merateľné metriky/dáta

Už s istotou môžem povedať, že dobrý projekt sa bez dát nezaobíde. V dátach sú ukryté všetky cenné informácie, ktoré nám pomôžu plniť náš cieľ a smerovanie firmy alebo produktu.

Preto už od štartu, je dobré na dátové zdroje myslieť a implementovať zozbieranie informácií už pri budovaní MPV. Dátami kľudne môžu byť aj ručne zozbierané feedbacky od používateľov, alebo výsledky user testovania.

Takto sa vieme: