IT slovník

Kompilátor
15 min readMar 10, 2019

--

Mnoho-krát pri komunikácii a spolupráci s klientami narážame na problém v IT vyjadrovaní a rôznych skratkách. Preto sme sa rozhodli spísať slovník základných (nami najviac používaných) IT skratiek a výrazov.

A

  • A/B testovanie — metóda testovania pre získanie účinnosti rôznych marketingových techník použitých na webstránkach a podobne. Jedná sa o štatistickú metódu, kedy sú vyhotovené 2 varianty (varianta 1 a varianta 2), pričom každá sa líši a zobrazuje vybraným používateľom. Na základe analýzy sa vyberie jedna z variant, alebo sa vytvoria nové varianty. (Príklad: Vyhotovíme dve verzie úvodnej stránky webu, ktoré sú nasadené na testovací server a zobrazené inej skupine ľudí. Na základe ich feedbacku z GA alebo naživo, odvodzujeme závery, prípadne im pošleme priamo dotazník).
  • API — (Application Programming Interface) — rozhranie pre komunikáciu so serverom, cez ktoré je možné pracovať s dátami/zdrojami. API je dobré mať v produkčných projektoch zabezpečené, inak budú informácie verejne dostupné každému, kto adresu pozná.
  • Apple ID — účet, pomocou ktorého sa prihlasujete k Apple službám bez ohľadu na zariadenie (počítač, tablet, mobil)
  • Assembler — je počítačový program, ktorý prevádza kód na inštrukcie, ktorému rozumejú naše procesory. Toho, koho to baví, je možné aj programovať v low level jazykoch pre hardvérové zariadenia priamo. Výstupom takto prevedených inštrukcií je binárny kód.
  • Autorizácia — overenie oprávnenia danej osoby pre prístup k systému/dátam a podobne. Overenie prebieha pomocou hesla, PIN kódu, certifikátu alebo iného kľúča.
  • Autentizácia — proces overenia používateľa

B

  • Backend — pojem spojený s aplikáciami. No hlavné je, že to nie je dostupné verejne používateľovi aplikácie. K backendu pristupujú programátori a obsahuje napríklad tasky, ako pripojenie k databáze, príprava API, ošetrenie, aby na frontend vždy prišli krásne zoptimalizované čisté dáta, ktoré nie je potrebné hekovať a všetko ideálne bolo už predpripravené, vyrátané a na FE sa to iba načíta a zobrazí (hoci, v praxi to tak veľa krát nie je). No je to odporúčaný postup, mať všetku logiku na backende, keďže frontendov, ktoré cez API k nemu pristupujú môže byť viacero — web, mobilná apka, administrácia, dátové dashboardy a takto sa zaistí konzistencia a predíde sa tomu, že na každom frontende sa to vyráta/implementuje trochu inak. Taktiež je treba zvážiť, ak robíte API, či pre každý frontend nenavrhnúť API samostatné, ja osobne nerada používam v apkách API pripravené pre potreby webu.
  • Browser — jedná sa o webový prehliadač (Google Chrome, Safari, Mozilla, ..). Umožňuje nám cezeň pristupovať k webovým stránkam/aplikáciám. Vývoj pre rôzne browseri je náročný, každý má svoje špecifické vlastnosti, rozmery a odlišnosti, ktoré je potrebné odladiť. Taktiež browser, rovnako ako iné programy obsahuje viacero verzií, ktoré sa líšia a je potrebné ho pravidelne aktualizovať

C

  • Captcha — systém využívaný na weboch/aplikáciách, pomocou ktorého odlíšime človeka od stroja/robota. Využíva sa najmä ako zabezpečenie pred spamom.
  • CLI — Command Line Interface — je rozhranie, cez ktoré programátori komunikujú s programom alebo operačným systémom. Vo Windowse sa jedná o príkazový riadok, na Macu sa jedná o Terminál (funguje väčšinou rovnako ako terminály na Linuxe). Command Line akceptuje podľa typu, aký využívame rôzne príkazy, pomocou ktorých s programami interagujeme. Pomocou CLI je možné sa navigovať v PC, vytvárať zložky, presúvať, kopírovať alebo inštalovať iné programy a prakticky s ním docieleme všetko, čo cez grafické rozhranie.
  • Client Side Rendering — rendrovanie na strane klienta narozdiel od Server Side Renderingu (nižšie). Obsahuje prázdny dokument (napríklad prázdna HTML stránka s pripraveným elementom a minimom JS) a o celé spracovanie sa stará na strane klienta napríklad JavaScript. Jedná sa o vykreslenie elementov stránky, celého DOM, layoutu alebo aj stiahnutie potrebných dát. Loadingy to zachraňujú, no obecne je to celkom rýchle, ak nesťahujeme neviem koľko MB dát naraz niekde z čínskych serverov. Ak by ste na takýchto stránkach vypli JS a šli ich načítať, nič neuvidíte a skončí to buď nekonečným loadingom alebo prázdnou stránkou. Ak aj niečo uvidíte a stránka nie je plne rendrovaná na klientovi, s vypnutým JS nebudú fungovať dynamické akcie, ako prekliky medzi linkami atď...
  • Cloud — internetová služba dostupná všade, kedy jej poskytovateľ umožňuje zdieľanie a využívanie jeho technológií, programov a aplikácií. Za využívanie týchto služieb platíme podľa spotreby (väčšinou). Ich hlavnou výhodou je škálovateľnosť podľa potreby projektu/osoby a znížené náklady spojené na prevádzkovanie a support. (Príklad: gmail, google drive, heroku, amazon,…)
  • CMS — Content Management System — hotový softvér pre správu (najčastejšie) webového obsahu. Jedná sa o sytém, ktorý je už v podstate naprogramovaný a zo strany vývojára je potrebné ho iba nakonfigurovať pre potreby klienta a doladiť detaily. Následne je klient možný bez zásah programátora sám obsah manažovať (vytvárať , upravovať, mazať). CMS obsahujú taktiež mnoho hotových modulov a šablón, preto sú pomerne populárne. Je dobré ich však zvoliť iba vtedy, ak vieme, že chceme menej unikátne generické riešenie s menej komplikovaným dizajnom, keďže zásahy do hotového (cudzieho) kódu a systému sú náročné a nič vždy stabilné, čím sa čas a náklady na vývoj výrazne navyšujú. (Príklad: Wordpress, Strapi, Drupal, Contentful,…)
  • CSV — Comma-Separated Values — jedná sa o formát dát, ktoré sú oddelené (najčastejšie) čiarkou. Súbor obsahuje tabuľkové dáta (podobne ako v Exceli). Všetky hodnoty v CSV súbore sú uložené v úvodzovkách (ako text, aj keď sa jedná o číslo alebo inú hodnotu). Ide o pomerne často využívaný formát najmä pri práci s dátami, ako export z databáz a podobne. Je možné ho otvoriť v open office, v exceli, … Pri otváraní je dôležité nastaviť správne kódovanie (UTF-8) a oddelovače (čiarka, bodkočiarka, tabulátor, …)
  • Cyklus — opakovanie sa určitej úlohy/programu/kódu

D

  • Databáza — zgrupenie štruktorovaných dát (v riadkoch, stĺpcoch), kde každý stĺpec má svoj jedinečný dátový typ (číslo, text, dátum, …). Dáta sú uložené v systéme, ku ktorému vie pristupovať buď osoba, počítač, program a podobne. Dáta je možné exportovať/importovať alebo nimi priamo manipulovať (vytvoriť, aktualizovať, vymazať). Jazyk, ktorý nám umožňuje s takto uloženými dátami pracovať sa nazýva SQL, kde píšeme dotazy, na dané dáta. Databázy existujú štruktúrované (MySQL, PostgreSQL, ..) alebo neštruktúrované (Firebase, MongoDB, ElasticSearch, …)
  • Debugovať — hľadanie chyby v programe/kóde. Debugovať môžeme ručne, alebo pomocou nástrojov/iných programov. Takto je možné zistiť a označiť miesto v programe, kde presne došlo ku chybe a následne ju odstrániť. Niekedy sa počas debugovania zistí, iba kde je problém a komu odstránenie zadať (napríklad aj na strane klienta)
  • Defaultné — implicitná (počiatočná) hodnota, ktorá je zadaná, ak nezadáme inú hodnotu. Jedná sa taktiež aj o východiskovú, alebo pôvodnú hodnotu
  • DevOps — oddelenie v organizácii/tímoch, ktoré sa stará o bezproblémový chod aplikácií a celú IT infraštruktúru. Majú na starosti napríklad vytvorenie jednotného prostredia na vývoj aplikácií naprieč tímom, starajú sa o nasadzovanie aplikácií, správu kontajnerov, zabezpečenie a dostupnosti programov v prípade výpadku a mnoho inej dôležitej práce na pozadí.
  • Docker — open-souce (viď nižšie) program umožňujúci nasimulovať rovnaké vývojové prostredie a jednoduchšie distribuovať aplikácie a programy. Aplikácie a programy sú v dockeri zabalené do “kontajneru”, kedy je možné s nimi priamo manipulovať, nasadzovať ich na rôzne servery, zdielať jednotné rozhranie medzi programátormi. V súčastnosti preferovaný štýl vývoja a distribúcie programov.
  • Doména — doména je nami zakúpená (ak chceme vlastnú) adresa, na ktorej pristupujeme k aplikáciám/stránkam cez prehliadač. Doménu je možné zakúpiť u rôznych spoločností (WebSupport, Wedos, Subreg, …) na rôzne dlhé časové obdobia. Následne je niekedy potrebné doménu prepojiť s ip adresou projektu, na ktorej máme aplikáciu nasadenú úpravou DNS záznamov. Názov domény by mal spĺňať obecné pravidlá, ktoré platia aj pre URL adresy (nemal by byť dlhý, dobre zapamätateľný a nemal by obsahovať názvy, ktoré sa oveľa ťažšie píšu, ako čítajú). Taktiež si treba dávať pozor pri googlení a výberu domény/zmienke, že ju chceme kúpiť, aby nám ju medzitým niekto neukradol a nechcel od nás ťažké prachy, za to, že si ju odkúpime. Jej názov je unikátny. CamelCase názov nie je možný ani kúpiť.

E

  • Edge — pripojenie na prenos súborov v dátovej sieti
  • eHealth — zdravotná starostlivosť podporovaná technológiami. Obsahuje zdravotné aplikácie, zariadenia a systémy
  • Emulátor/Simulátor — systém napodobňujúci prostredie iného systému/platformy. Umožňujú nám vyvíjať v danom prostredí, testovať aplikácie na rôznych zariadeniach a systémoch, zobraziť weby na rôznych prehliadačoch alebo si nasimulovať emulátory pre hranie hier alebo iného operačného systému. Nefungujú vždy úplne spoľahlivo.
  • Empirický— je testovanie založené na základe overenia nejakej hypotézy pomocou skúmania, pozorovania alebo experimentom
  • Explicitný — keď vravím o explicitnej hodnote, myslím tým jasne vydefinovaná/daná hodnota. Príkladom môže byť napríklad explicitné typovanie premennej, var name: String = ‘Sveta’, čomu sme jasne explicitne povedali, že hodnota bude textového charakteru. Mnohokrát v programovaní je lepšie využívať tento prístup, aj keď to môže vyzerať zbytočne, no pre kolegov, to môže byť prehľadnejšie, že hneď vedia, akého typu/návratovej hodnoty sú informácie, s ktorými pracujú.

F

  • Frontend — používame v súvislosti s webovými/mobilnými aplikáciami, kde frontend zohráva časť, ktorú vidí používateľ. Vývoj frontendu obsahuje najmä vývoj šablón/stránok/obrazoviek, ktoré majú svoj špecifický dizajn, správanie, animácie a efekty.
  • FTP — File Transfer Protocol — služba na prenos súborov. Využíva sa taktiež aj na správu webových stránok, kde sa nahrá celý obsah webu vrátane dizajnu, obrázkov a všetkých ostatných súborov. K FTP je možné pripojiť sa pomocou klienta (napríklad Filezilla), alebo aj online. Súbory je tam možné editovať, mazať a pridávať. V minulosti sa väčšina súborov z projektov ukladala na FTP. V súčastnosti sa čoraz viac používajú cloudové riešenia ako Amazon S3 Storage, Dropbox a podobne, ktoré sú však pomerne drahé.

G

  • GA — Google Analytics — služba od spoločnosti Google, ktorá umožňuje vo verzii zadarmo/platenej sledovať úspešnosť marketingových kampaní na našich webstránkach/aplikáciách. Umožňuje nám okrem toho sledovať návštevnosť stránky/aplikácie a mnoho ďalších štatistík, vrátane konfigurácií vlastných nastavení podľa potrieb projektu cez eventy
  • GDPR — General Data Protection Regulation — právny rámec na ochranu údajov. Stanovuje pravidlá pre zber, uchovávanie a prácu s dátami a osobnými informáciami v rámci EÚ.
  • Git — systém pre správu verzií programu/kódu. V súčastnosti najvyužívanejší z dostupných nástrojov. Umožňuje programátorom vytvárať viaceré verzie kódu, spravovať zmeny, spájať zmeny viacerých programátorov, resetovať zmeny, spravovať iba vybrané súbory a riadiť celkový flow vývoja (najmä ak na projekte pracuje viac ako 1 programátor)
  • Github/Gitlab — internetová služba, poskytujúca wehosting pre projekty programátorov, ktoré je tam možné nahrať priamo z ich počítaču. Umožňuje programátorom na projekte spolupracovať, ukladať ich kód, koordinovať, spravovať merge requesty (žiadosť o moje zmeny v kóde), spravovať produkčné/testovacie/vývojové verzie kódu. Rozdiel medzi Githubom a Gitlabom je iba v cenníku a vo funkciách, ktoré poskytujú v základnej a platenej verzii.
  • Grid — rozmiestnenie obsahu (najmä pri návrhu webovej stránky) do stĺpcov. V súčastnosti sa používa najmä 12 stĺpcový grid, kedy každý stĺpec má svoje pevné rozmery a medzery medzi nimi. Pri návrhu je dobré dodržať rozkreslenie podľa gridu, čím sa zjednoduší a urýchli následne aj čas vývoja. Existuje mnoho toolov pre simuláciu gridu alebo jeho validáciu
  • GTM — Google Tag Manager — nástroj od firmy Google na správu trackovacích kódov na našom webe alebo aplikácii. Výhoda je v tom, že môžeme všetky kódy spravovať na 1 mieste v 1 rozhraní, či sa už jedná o Google Analytics, Facebook Pixel a iné marketingové kódiky a nemusíme sa prihlasovať do N rozhraní a dávať na web N kódov.

H

  • Hekovať — nemyslím hekovať v zmysle nabúrania sa do systémov banky, ale zápis riešenia v danom kóde, ktorý rieši problém nie optimálnym spôsobom. Toto by v praxi nastať často nemalo, a malo by sa vždy nájsť riešenie na oboch stranách, ktoré bude vyhovujúce a nebude potrebné hekovať vôbec nič.
  • Hosting — služba poskytovaná hostingovými spoločnosťami (WebSupport, Wedos, Digital Ocean,…). Ak máte webovú stránku alebo aplikáciu, je potrebné zakúpiť si hosting, kam aplikáciu umiestnite. Hosting môže poskytovať serverové aj cloudové služby.
  • HTTP/HTTPS — Hypertext Transfer Protocol — protokol na prenos hypertextu/webových stránok. Vďaka nemu komunikujeme na webe a prenášame si údaje zo stránky na stránku, navigujeme sa a prepájame informácie. HTTPS je nadstavba HTTP, ktorá umožňuje zabezpečený prístup k webovým serverom. Prakticky, bez HTTPS na net s online službou už radšej ani nechoďte. Existuje aj verzia free HTTPS certifikátu, ktorý si tam môžete dať.

I

  • Implicitný — implicitný, používam najmä v spojení implicitná hodnota programu, čo znamená automaticky dané, bez toho, aby sme to vydefinovali. Príkladom môže byť napríklad var name=”Sveťa”, z čoho je jasné, že hodnota v premennej name je textového typu bez toho, aby sme to explicitne vydefinovali.
  • Iterácia — opakovanie príkazov v programe dovtedy, kým je podmienka splnená. Najčastejšie pomocou cyklov ako for, while, do, repeat. Ak poznáme počet opakovaní, je vhodné zvoliť for cyklus. Ak počet opakovaní známy nie je, je vhodné vybrať while cyklus. Ak potrebujeme zaistiť, aby program prebehol aspoň 1 x, je možné vybrať do..while.

J

  • JSON —JavaScript Object Notation — najpoužívanejšia forma dát, ktoré nám chodia (napríklad) z API (viď vyššie), pomocou RESTu alebo GraphQL alebo z nerelačných databáz. Dáta sú v nami vydefinovanej štruktúrovanej podobe. Vstupom môžu byť dáta v rôznom formáte a výstupom sú dáta najčastejšie vo forme reťazcov (textu)

L

  • Linux — voľne dostupný operačný systém (narozdiel od Windowsu), s ktorým najčastejšie pracujú programátori. Najčastejšie sa v ňom pracuje prostredníctvom konzoli a jej príkazov, no v distribúcii napríklad ako Ubuntu, je možné využívať aj grafické rozhranie zjednodušujúce prácu bežným užívateľom.
  • Logovanie — činnosť, kedy si systém/aplikácia vytvára a ukladá/zobrazuje logy. Logovať môžeme všetko, čo je pre danú aplikáciu potrebné a vyžadované. Pri logovaní sa zaznamenávajú najčastejšie dáta a stavové kódy , pomocou ktorých je možné následne bližšie identifikovať a analyzovať problémy v projektoch. Logovanie je pre vývoj dôležité a malo by byť súčasťou každého väčšieho projektu.
  • LTE — rýchle mobilné pripojenie

K

  • Kompilátor — stará sa o preklad nášho zdrojového kódu (napísaného napríklad v C, Java,…) do strojového kódu počítača/prípadne iného výstupného programu akceptujúce náš kód (napríklad prevod kódu vo flutteri na natívny kód podporujúci iOS platformou). Kompilátorov môže byť viacero typov.
  • Kódovanie — záznam informácie pomocou pevne stanoveného kódu alebo znakovej sady. U nás sa najčastejšie využíva UTF-8 kódovanie. Ak sú dáta v inom/nesprávnom kódovaní, je potrebné ich previesť, inak s nimi môžu mať programy problém, alebo nebudú čitateľné pre bežných používateľov.
  • Kubernetes — využíva sa najčastejšie v spojení s dockerom. Predstavuje open source platformu na správu nami vytvorených kontajnerov a uľahčuje nasadzovanie programov a ich celkovú údržbu.

M

  • Memory Leak — nastane v prípade nedostatku pamäti na spracovanie programu, ktorá je mu alokovaná. Vzniká napríklad v dôsledku neefektívne/chybne napísaného kódu, nekonečným cyklom, behom viacerých náročných aplikácií na PC,…Bežne sa alokácia/dealokácia pamäte deje automaticky na pozadí, v niektorých programovacích jazykoch (napríklad v C, C++), je potrebné počas programovania v dobe runtimu pamäť ručne alokovať/dealokovať podľa potreby.
  • Mockup — obsahuje takmer finálny dizajn webovej/mobilnej aplikácie , no bez ďalších detailov ako farby, písmo, reálne texty a obrázky. Sú využívané najmä pre získanie rýchleho feedbacku od klienta a používateľov.
  • MVC — Model — View — Controller — základný a pomerne stále často používaný architektonický vzor vývoja programov a aplikácií. Rozdeľuje aplikáciu do 3 vzájomne prepojených častí — Model (miesto, kde si ukladáme všetky naše dáta a informácie), View (šablóny, ktoré nám dáta zobrazujú a vidíme ich ako používateľia), Controller (riadi logiku a prepojenie medzi Modelom a View). Hlavným prínosom takéhoto rozdelenia je oddelenie logiky na pozadí od formy, akou sú informácie zobrazené používateľovi. Umožňuje efektívne znovupoužitie kódu a lepšiu prehľadnosť v projekte.
  • MVVM — Model-View-ViewModel — architektúra podobná architektúre MVC, s tým rozdielom, že rozdelenie zodpovednosti medzi Controllerom a Modelom má na starosti ViewModel vrstva, ktorá sa stará o prepojenie vstupov/interakcií od užívateľa (View) a dát získaných z modelu (Model). PS: Model nie je databáza.

N

  • Natívny — v spojitosti najmä s vývojom mobilných aplikácií. Mobilné natívne aplikácie sú aplikácie vyvíjané na platforme daného operačného systému a sú mu prispôsobené. Čas natívneho vývoja je (možno, aj keď to v praxi ani veľmi neplatí) dlhší, no finálny výstup je rýchlejší, spoľahlivejší, stálejší a má špecifický dizajn na akí sú používatelia danej platformy (Android, iOS) zvyknutí. Rozhodne odporúčam pri výbere spôsobu vývoja ísť cestou natívneho vývoja, ak sa nejedná o malú 3 obrazovkovú marketingovú aplikáciou s takmer žiadnou funkcionalitou.

O

  • Open-source — program, ktorého zdrojový kód je voľne prístupný každému. Na vývoji sa môžu podieľať ktokoľvek
  • OS — operačný systém-jedná sa o program, pomocou ktorého komunikujeme sa hardvérom (mobilom, počítačom). Stará sa o mnoho vecí (správa výkonu, pamäte,…). Operačné systému sú napríklad Windows, Linux alebo pre mobilné zariadenia Android, ktorý má pre každú verziu špecifický názov. Vývoj pre rôzne operačné systémy ako pre mobil, tak pre desktop je taktiež pomerne náročný a je potrebné naše programy/aplikácie na dané systémy prispôsobiť a optimalizovať. Taktiež ako browseri (viď vyššie) sa líšia verziami a je dobré ich pravidelne aktualizovať

P

  • Prototyp — vychádza z mockupu (viď vyššie), no už obsahuje takmer finálny dizajn, vrátane prepojení, animácií, prvkov a je možnosť ho prezentovať na danom zariadení (mobil, počítač, …). Je možné ho nakresliť alebo naprogramovať.

R

  • Regexp — Regular expression — reťazec popisujúci množinu reťazcov pre vyhľadávanie alebo úpravu textu. Umožňujú nám obecne popísať, čo hľadáme bez nutnosti poznať presný hľadaný text a definovať podmienky pre vyhľadávanie v textoch. Výsledkom sú najdené slová, ktoré spĺňajú nami zadanú podmienku. Regexy pomerne zjednodušujú dlhú, nudnú prácu a urýchľujú jej celkový čas (napríklad regex na kontrolu emailov, telefonnych čísel, vyhľadávanie psč, …)
  • Rekurzia — opakované volanie samého seba (napríklad funkcie), kým je splnená podmienka. Hlavne nikde nezabudnúť na podmienku, ktorá rekurziu ukončí, inak nastane zacyklené nekonečné volanie. Na pozadí to funguje tak, že pri zavolaní funkcie sa vytvorí priestor v pamäti vrátane parametrov a premenných. Po vykonaní sa tento prietor zruší vrátane všetkých premenných a vráti sa k ďalšiemu spracovaniu na pôvodnej návratovej adrese a takto dookola a dookola.
  • Responzivita — optimalizácia webovej stránky/aplikácie pre rôzne rozlíšenia až po mobilné rozlíšenie (zobrazenie stránky na mobilnom zariadení). V praxi je dobré stránky optimalizovať najprv pre mobilné zariadenia a následne pre počítače a full-hd rozlíšenie. Je dobré vhodne zvážiť obsah, formu a množstvo obsahu zobrazeného na mobilnom voči desktopovému zobrazeniu
  • REST — (REpresentational State Transfer) — rozhranie pre jednodný a jednoduchý prístup k informáciám / dátam (najčastejšie z databázy iného systému). REST využíva 4 základné metódy (Create — pre vytvorenie), Update pre aktualizáciu zdroja, Read pre čítanie zo zdroju, Delete pre vymazanie zo zdroja. REST by mal byť bezstavový a momentálne je to jeden z najpoužívanejších prístupov. Najčastejším formátom pre získanie dát z RESTu je JSON
  • RTE — Rich Text Editor — je rozhranie pre správu obsahu, podporujúce pokročilé formátovanie (tučné písmo, odkazy, ) správu obrázkov a html tagy. RTE obsahujú najmä CMS, kedy si klient môže naštýlovať bez nutnosti programátora dané články a sekcie. Najpoužívanejšími editormi sú TinyMCE.

S

  • Sekvencia — predstavuje vykonávanie programu v nami vydefinovanom poradí zhora nadol za sebou. V praxi to znamená, že vykonáva postupnosť príkazov. Ak narazí napríklad na volanie funkcie, prejde k vykonaniu kódu v danej funkcii a následne pokračuje program tam, kde k volaniu funkcie došlo.
  • Selekcia — vykonávanie príkazov na základe 1 alebo viacerých podmienok v programe. Najčastejšie vo forme ifu alebo switchu.
  • Server — počítač umožňujúci riadiť ostatné. Na server je možné nasadiť rôzne druhy našich programov, aplikácií a podľa potreby ho taktiež škálovať. Narozdiel od cloudu sú tu náklady spojené na údržbu a support, no na druhej strane nižšie náklady na využitie zdrojov. Program bežiaci na serveri môžu spravovať viacerí používatelia buď priamo alebo na diaľku.
  • Server Side Rendering — rendrovanie aplikácie na strane serveru. V minulosti, keď som začínala s programovaním to bol hlavný spôsob vývoja webových aplikácií. V praxi to znamená to, že sa pošle request na server, ktorý celý tento request spracuje, stiahne prípadne potrebné dáta, pripraví a odošle na klienta response — napríklad už komplet hotovú HTML stránku, vďaka čomu klient obrdží už pekné dátami naplnené naštýlované HTML/dokument. Príkladom bol napríklad vývoj aplikácie v Djangu v kombinácii s Django Template Systémom alebo Flask a Jinja. Doba spracovania závisela od náročnosti stránky, rýchlosti serveru, rýchlosti stiahnutia dát a ďalších parametrov.
  • Skript — program napísaný skriptovacím jazykom (Python, PHP, …). Jedná sa väčšinou o súbor s kódom, ktorý zjednodušuje prácu na opakovaných taskoch alebo niečo automatizuje.
  • Smerník — označovaný aj pojmom pointer, ktorý smeruje na inú hodnotu, napríklad premennú. Obsahuje informácie o umiestnení tejto hodnoty a jej veľkosti. So smerníkmi sa stretávame napríklad v jazyku C a pri nesprávnom použití, sa tam dá toho pokaziť naozaj veľa :D
  • SPA — Single Page App — nejedná sa o webstránku s jednou stránkou (tá sa označuje pojmom OnePage), ale o novú formu vývoja, kedy je logika z MVC (viď vyššie) z Modelu a Controlleru presunutá na stranu klienta (View). Princíp funguje tak, že prehliadač si načíta iba jednu webovú HTML stránku, na ktorej sa obsah dynamicky prekresľuje a mení podľa požiadaviek používateľa. Takto naprogramované aplikácie sú rýchlejšie, dynamické a podporujú rôzne formy animácií a efektov.
  • Stavový kód — je súčasťou hlavičky odpovede zo servera. Priamo súvisí napríklad s API (viď vyššie). Stavový kód upresňuje, ako bola odpoveď na našu požiadavku zo serveru spracovaná (200 — úspešná, 404 — zdroj, ktorý sme hľadali sa na serveri nenašiel, 500 — chyba servera (v aplikácii, dátach, kóde, programe,…, 201 — zdroj bol vytvorený, 504 — timeout — odpoveď na našu požiadavku trvá príliš dlho — môžu byť za tým rôzne dôvody)
  • SVG — Scalable Vector Graphics — grafický (pomerne často používaný a preferovaný) formát, kde sú údaje zapísané formou XML (viď nižšie). Takto definovaný grafický prvok je možné bez straty kvality editovať, zväčšovať, zmenšovať a meniť farbu podľa požiadaviek. V dizajne sa často využíva ako náhrada za SVG font, ktorý funguje na podobnom princípe.
  • Šablóna — hotová stránka, ktorá bola vytvorená za zjednodušením práce a možnosťou jej znovupoužiteľnosti. Šablóny je možné si vytvoriť pre rôzne dokumeny, súbory, dizajn a podobne, kedy je základ hotový a menia sa iba existujúce predvyplnené hodnoty alebo sa upravuje farba hotového dizajnu.

T

  • Technológia — keď píšeme o technológii myslíme, technológiu vývoja daného systému. Vyvíjať je možné v rôznych technológiách (PHP, Python, JavaScript,…)
  • Timestamp — postupnosť znakov v jednotnom formáte identifikujúca časový údaj. Môže obsahovať dátum, čas a časovú zónu. Jedná sa o spoločný formát, ktorý je možné konvertovať do nami čitateľného formátou v rôznom jazyku alebo pomocou online nástrojov. Pri konvertovaní je možné definovať formát nami požadovaného dátumu a času. Defaultný timestamp je 00:00:00 UTC on 1 January 1970.

Q

  • QA — Quality Assurence — v rámci testovania sa jedná o vydefinovanie scenárov testovania pre každú funkcionalitu programu a jej následné otestovanie
  • QR — QR kód je 2 rozmerný (2D) čiarový kód, ktorý je možné čítať pomocou čítačky QR kódov alebo smartfónov s kamerou. Môže obsahovať rôzne druhy informácií (stavy, url adresy, obrázky, dátové informácie, video,…). QR kódy je možné publikovať online alebo offline (vytlačené). Môžu obsahovať a byť prekryté obrázkom/logom a podobne (neodporúča sa, zhoršuje sa kvalita snímania). QR kód je možné vygenerovať online pomerne jednoducho na viacerých webových stránkach na pár kliknutí.

U

  • UML — Unified Modeling Language — jednotný modelovací jazyk (grafický) využívaný pri vývoji softvéru. Pomocou UML vie analytik/vývojár vydefinovať dátový model, postupnosť krokov v danom systéme, architektúru systému, prepojenie v systéme, zložitejšie operácie, komunikáciu medzi prvkami systému a podobne. Slúži taktiež ako nástroj pre dokumentáciu a vizualizáciu programov.
  • Unit testy — jedná z úrovní automatického testovania softvéru. Testuje sa funkčnosť menších častí programu po každej zmene kódu. Slúži k urýchleniu vývoja a rozvoju hotového softvéru.
  • Unix — operačný systém vyvinutý v roku 1969
  • Upgrade — predstavuje novú verziu programu/systému. Jeho cieľom je plne nahradiť pôvodnú verziu a je dobré dodržiavať správne číslovanie a popis funkcií, ktoré upgrade obsahuje. Upgrade najčastejšie obsahuje nové funkcie alebo vylepšené (odstránené bugy).

X

  • XML — eXtensible Markup Language — druhá forma dát, ktorá je už menej používaná. Najčastejšie ako výstup zo starších systémov, rôznych feedov z CMS alebo ako výsledok SOAP volaní. Plní rovnakú funkcionalitu ako JSON formát. Narozdiel od JSONu sú dáta uzavreté v tagoch a v jasne danej štruktúre. S týmto formátom sa pracuje menej flexibilne ako s JSONom.

Z

  • Zariadenie — prístoj, keď píšem o zariadení myslím najčastejšie mobilné zariadenie (iPhone, Samsung,…) alebo desktopové zariadenie (Macbook, HP,…). Vývoj pre rôzne zariadenia sa líši, každé z nich má iné vlastnosti a požiadavky, ktoré je potrebné optimalizovať

--

--

Kompilátor

Kompilujeme vaše potřeby do úspěšných produktů